Image-default

๐—ฃ๐—ฎ๐—ฟ๐—น๐—ฎ๐—บ๐—ฒ๐—ป๐˜๐˜‚ ๐—ก๐—ฎ๐˜€๐—ถ๐—ผ๐—ปรก๐—น ๐—”๐—ฝ๐—ฟ๐—ผ๐˜ƒ๐—ฎ ๐—ผ๐—ป๐—ฎ ๐—Ÿ๐—ฒ๐—ถ ๐—žรณ๐—ฑ๐—ถ๐—ด๐˜‚ ๐—ฃ๐—ฟ๐—ผ๐—ฝ๐—ฟ๐—ถ๐—ฒ๐—ฑ๐—ฎ๐—ฑ๐—ฒ ๐—œ๐—ป๐—ฑ๐˜‚๐˜€๐˜๐—ฟ๐—ถรก๐—น ๐—ถ๐—ต๐—ฎ ๐—๐—ฒ๐—ป๐—ฒ๐—ฟรก๐—น๐—ถ๐—ฑ๐—ฎ๐—ฑ๐—ฒ

๐ƒรญ๐ฅ๐ข, ๐Ÿ๐Ÿ“ ๐๐ž ๐‰๐ฎรฑ๐ฎ ๐Ÿ๐ŸŽ๐Ÿ๐Ÿ” - Ministru Komรฉrsiu no Industria, Nino Pereira, partisipa iha Diskusaun no Votasaun Jenerรกlidade ba Proposta lei nรบmeru 18/VI (2a) Kona-ba Kรณdigu Propriedade Industriรกl, sala Plenรกria Parlamentu Nasional, segunda (15/06).

Nuneโ€™e Parlamentu Nasionรกl aprova iha faze Jenerรกlidade ba proposta lei refere ho votu ๐™– ๐™›๐™–๐™ซ๐™ค๐™ง 44, ๐™ ๐™ค๐™ฃ๐™ฉ๐™ง๐™– 0 ๐™ฃ๐™ค ๐™–๐™—๐™จ๐™ฉ๐™š๐™ฃs๐™–๐™ช๐™ฃ 16;

Lejislasaun neโ€™e, kompostu hosi artigu 203, atu moderniza enkuadramentu jurรญdiku nasionรกl, proteje patente sira, marka sira no inovasaun, aliรฑa Timor-Leste ho padraun internasionรกl sira hosi OMK no ASEAN nian. Inisiativa neโ€™e, konsidera hanesan estratรฉjiku ba diversifikasaun ekonรณmika no valorizasaun koรฑesimentu tradisionรกl, maski organizasaun sira sosiedade sivil nian alerta kona-ba nesesidade transparรฉnsia boot liu no partisipasaun populรกr iha prosesu lejislativu.

Importรกnsia Propriedade Intelektuรกl (PI) iha Komรฉrsiu, Haburas Inovasaun ba propriedade intelektuรกl, liuliu propriedade industriรกl, enkoraja inovasaun hodi asegura katak kriadรณr no inventor sira bele hetan benefรญsiu ekonรณmiku hosi sira nia serbisu/obra no proposta Lei ida neยดe sai pasu signifikativu ida ba Timor-Leste nia enkuadramentu legรกl no institusionรกl ba Propriedade Intelektuรกl.

Projetu Kรณdigu Propriedade Industriรกl finaliza liuhosi kolaborasaun ho Organizasaun Mundiรกl Propriedade Intelektuรกl (OMPI/WIPO), ne'ebรฉ fornese input hodi hadi'ak esbosu ne'e tuir padraun internasionรกl no interese nasionรกl, eskritรณriu Patente Europeu (EPO) mรณs kontribui liuhosi fo input ba provizaun sira relevante ho patente nian nomos Prosesu kolaborativu ne'e subliรฑa Timor-Leste nia kompromisu atu dezenvolve sistema PI neโ€™ebรฉ efetivu no modernu.

Ho aprovasaun Kรณdigu Propriedade Industriรกl ida neยดe, Timor-Leste preparadu diโ€™ak liu atu kumpri kompromisu sira OMK nian, no prepara ba adezaun sira iha futuru hanesan ba ASEAN no iEPA.

Antes neโ€™e Ministรฉriu Komรฉrsiu no Indรบstria (MCI), hamutuk ho ajensias estadu sira hanesan AIFAESA, SERVE, IQTL no Autoridade Aduaneira, halaโ€™o audiรฉnsia ho Komisaun D Parlamentu Nasional, neโ€™ebe MCI aprezenta ho intensaun katak, lei neโ€™e atu fรณ konfiansa ba operador ekonรณmiku sira, ho objetivu atu kria ambiente ida-neโ€™ebรฉ kompetitivu no transparente no promove dezenvolvimentu ekonรณmiku neโ€™ebรฉ sustentรกvel, hadiโ€™a nafatin kondisaun moris populasaun nian, no konsumidรณr sira-nia moris diโ€™ak.

Sesaun plenรกria neโ€™e prezide hosi Prezidente Parlamentu Nasionรกl, Maria Fernanda Lay,  no partisipa hosi Ministru Komรฉrsiu no Indรบstria, Nino Pereira,  akompaรฑa husi asesรณr no ekipa tรฉkniku sira, no mรณs Vise-Ministru Asuntus Parlamentares, Adรฉrito Hugo da Costa.

 ๐™ˆรฉ๐™™๐™ž๐™– ๐™ˆ๐˜พ๐™„